Populizmus je spojený s masami obyvateľstva, takže to by sme tu museli mať masy obyvateľstva s vyššími príjmami, čo je matematicky vylúčené, lebo vyšší je relatívny pojem.

Môj názor na dane: čím jednoduchší a zrozumiteľnejší daňový systém, tým účinnejší. V mojom systéme by existovali len dva druhy dane:
1. Rovná daň z pridanej hodnoty - účelom je získať všeobecný podiel na celkovom hospodárskom výsledku.
2. Rovná daň zo spotreby - členená podľa komodít - účelom je buď tlmiť spotrebu určitej komodity, alebo získať adresnejšiu kompenzáciu výdavkov štátu spojených so spotrebou určitej komodity.

Progresívna daň asi tiež nie je riešenie. Sú na to dva dôvody. Jeden je - že pri vyšších sadzbách dane sa oplatí podvádzať. Druhý je - že na odstupňovanie dane by sa muselo zmeniť veľa iných súvislostí. Mám firmu, ktorú som rozbiehal vo veľkých dlhoch. Na pôžičky som ručil celým svojím majetkom a veľakrát hrozilo, že oň prídem. Pracovná doba asi 16 hodín denne niekoľko rokov. Po čase sa začalo dariť, teoretický príjem bol dobrý, až na to že takmer všetok šiel na splácanie pôžičiek. Dôvody prečo som to musel splácať z príjmu boli a sú v zákonoch a bankových podmienkach - podotýkam nezmyselných, ale ináč to nešlo. Potom prišli doby keď sa podarili veľmi dobré obraty a podľa daňových zákonov aj zisky. Daň sa platí z faktúr nie z prijatých peňazí. Lenže niekoľko väčších faktúr ostalo nezaplatených. Daň zaplatiť musíte, aj keď na ňu nemáte - aj DPH, lebo ste ju nedostali. Súdne vymáhanie bolo na roky, firma v zlých číslach - ďalšie pôžičky, práca aj 16 hodín denne. Zamestnancov to moc nezaujímalo, chceli len platy. Dnes zarábam cca 3500 € mesačne z čoho 3000 ide na pôžičky. A teraz mi to zdaňte progresívnou daňou....Za Fica som začal platiť aj milionársku daň. Najprv treba dať do poriadku systém, aby nevznikali podobné situácie a potom uvažovať o rozdelení platcov dane . Tisíce úradníkov a bankárov Vám skomplikujú život, zťažujú podnikanie nezmyslami a ak podnikáte seriózne, ručíte všetkým. Súdy pracujú pomaly a neefektívne, ale štátu platiť musíte aj keď peniaze nedostanete. A ak výkon firmy urobí majiteľ z 50%, má byť zdanený viac ako zamestnanci, ktorí pracujú polovicu hodín a polovicu výkonu ? Táto téma je dosť zložitá a výnos z progresívnej dane nie je až tak zaujímavý. Alebo sa mýlim ?

Je to ťažká otázka, pravdou však ostáva, že príjmy štátu zavedením rovnej dane poklesli, nestúpli, ako to sľubovali niektorí ekonómovia.
Pozerám sa skôr na túto vec takto - ak si uvedomíme, že pre viac ako storočím ľudia bojovali za osemhodinový pracovný čas, aby mali priestor aj na rodinu, výchovu detí a oddych, pripadá mi zvrátené, že dnes, v 21. storočí, sa všade, kde sa obzriem, pracuje denne viac ako dvanásť hodín. Navyše, po prepočítaní na vyplácanú mzdu sa neraz zistí, že pracovník nedostáva ani tú minimálnu, pretože je vyrovnávaná časom.
Súdny systém je osobitná kategória a škoda ju komentovať. Vlastne môžeme povedať, že je diskriminačný, pretože na štátnej úrovni stačí povedať - nemám peniaze, a nič sa nedeje. Naopak, na úrovni občana to nikoho nezaujíma, a to dokonca ani vtedy, keď je sám obeťou štátu a jeho postoja - nemám peniaze.
V každom prípade - majitelia a manažéri firiem neznamenáme nič, ak nemáme zamestnancov. A naše obraty sú závislé na ich spokojnosti. Pokiaľ to nepochopíme, na Slovensku nikdy nebude dobre. Keď vidím mzdy v automobilkách a pracovné podmienky, v civilizovanej Európe by už dávno stáli manažéri pred súdmi a boli vláčení po médiách. Na Slovensku ? Zabudnime.

A k riešeniam - prvoradou by som urobil ochranu trhu. Nie je normálne, ak predaj odpadu ničí výrobu domácich a kvalitných produktov. Druhým krokom, ak nie súčasným, by bolo zrovnoprávnenie podnikateľov - žiadne dotácie (a ak, tak len domácim subjektom, a za presne stanovených podmienok), žiadne daňové prázdniny. Prečo majú podnikať zúfalci, ktorí stratili prácu a v dôsledku toho ničia trh aj ostatným, keďže nemajú financie na kvalitu služby, či tovaru.
Tretím krokom by bolo zrušenie minimálnej mzdy a zavedenie doporučenej - tabuľkovej. Nezáväzné, ale spojené s prístupom k rôznym výhodám, či naopak sankciám. Platíš podľa tabuliek - prosím, môžeš dostať dotácie, či iné výhody. Neplatíš ? Dobre, žiadne výhody, progresívne zdanenie a podobne.
Však nemusíme zarábať ako Nemci či Francúzi, to nikto nečaká. Ale je urážlivé, ak niekto za dvanásť hodín práce zarába pätinu toho, čo Francúz za osem hodín. Môžeme začať na 55% priemeru únie, a nikoho to nepoloží, jedine špekulantov. Ale, to chce systém a ten na Slovensku nie je.

Dobré myšlienky ...... keby si bol vo vláde, podarilo by sa Ti to realizovať, alebo by si zabudol ? Na Slovensku je dosť ľudí, ktorí by vedeli vyriešiť ak nie všetko, tak isto väčšinu. Prečo potom do pr.. nie sú v politike ? Stále sa mi natíska len jedna odpoveď - národné vlastnosti, ako napríklad lepší holub na streche ako vrabec v hrsti / nepomýlil som sa / a nikto mi nemôže dať to čo mi tento alebo tamten sľúbi. Kde zmizol sedliacky rozum, kde zmizla pamäť národa ? Prečo je niekto schopný tomu svojmu politikovi odpustiť všetko a inému ani krivý pohľad ? Prečo nevolíme ľudí, ktorí dokážu byť slušní a odborníci, ale volíme ľudí ktorí nás podvádzajú a ešte ich obhajujeme ? S tou ochranou trhu je to dobrý nápad, ja by som zakázal aj používať eurofondy v súkromnom sektore - povolené len pre verejný sektor. Veď nemocnice, cesty, školy - všade treba ťažké peniaze a niekto si vymyslí - dotácie na zvýšenie konkurencieschopnosti. To čo je za blbosť ? Ak niekto, kto je schopný, postaví firmu s veľkou snahou do určitej úrovne a niekto , kto nevie podnikať, ale je schopný úplatkov, alebo je na vhodnej strane, dostane dotáciu na technológiu vo výške niekoľko desiatok miliónov - kde je efekt ? Neschopný predbehne s technológiou a vybavením schopného, čím ho znevýhodní na trhu , ale to neznamená, že bude poskytovať lepšie služby, alebo výrobky. Je to len obrovská deformácia prirodzeného konkurenčného prostredia. Buď všetkým, alebo nikomu. Ale na to nie je dosť, takže myslím, že súkromný sektor by si poradil v pohode s nezasahovaním do prirodzeného vývoja a verejný sektor by sa z tých peňazí dal postaviť na nohy. Podotýkam - som podnikateľ, nie zamestnanec štátnej správy a viem že v niektorých sektoroch sa fondy skôr použili na zvýhodnenie neschopných, ako pomoc schopným.