Problém Grécka a jeho riešenie
Pomôcť, či nepomôcť Grécku ? Ak vezmeme do úvahy bežné informácie, rozhodne akúkoľvek pomoc tejto krajine musíme odmietnuť. Pomoc Grécku nie je o krachu eura, eurozóny alebo dokonca únie. Ako sa rozhodnúť ?
Pôvodná dohoda znela, že Grécku sa poskytne pomoc, ak splní podmienky na ozdravenie vlastnej ekonomiky. Ak si pozrieme vývoj za posledný rok, zistíme, že Grécko väčšinu podmienok nesplnilo, alebo úplne ignorovalo. Iste, argumentuje sa neustálymi problémami v krajine, ktoré spôsobujú hlavne štrajky zamestnancov na rôznych postoch - od úradníkov, cez lekárov či dopravcov, alebo študentov. Každý protestuje, nechce zníženie svojej životnej úrovne, argumentuje sa sociálnymi problémami, keďže množstvo ľudí si vzhľadom na honosné príjmy vzalo rôzne pôžičky a podobne. Prakticky neustále niekto v krajine protestuje, pričom grécka vláda nemá dostatok odvahy na to, aby urobila opatrenia, ku ktorým sa zaviazala už pri prvej pôžičke. Hoci, v prípade Grécka môžeme hovoriť radšej o dare, pretože svoj záväzok nikdy nesplatia.
Predtým, než vyriekneme konečné stanovisko, mali by sme sa pozrieť aj na výroky zástupcov medzinárodného spoločenstva. Zamyslime sa nad slovami J.C.Tricheta, prezidenta ECB (európskej centrálnej banky) :
" Zmluva o únii by sa mala zmeniť, aby jeden štát nemohol svojím postojom destabilizovať ostatné, teda zísť z cesty ..."
Nijaký výrok tak presne nedefinuje záujmy bohatých krajín v eurozóne, ako práve tento. Na zabránenie destabilizácii by totiž bohate stačilo tvrdé vymáhanie dodržiavania zmlúv z Maastrichtu, udeľovanie sankcií v prípade ich porušenia, vrátane možného vylúčenia krajiny. Viete si však predstaviť, ako Nemci, Francúzi, Taliani či Španieli hlasujú za pokuty, ktoré by boli udelené ich krajinám ?
Alebo, môžeme spomenúť výrok nemeckého ministra financií, W. Schäubla :
" Gréckym bankám budeme musieť odpustiť viac, ako sme pôvodne plánovali ..."
Čo tieto slová znamenajú pre Slovensko ? Výrok prezidenta ECB znamená v preklade - urobíme všetko preto, aby ste presne dodržiavali inštrukcie z Bruselu, a to bez ohľadu na následky, ktoré postihnú vašu krajinu. Výrok nemeckého ministra financií znamená, že Slovensko si bude musieť najprv na euroval (a to je jedno, či v prípade Grécka, alebo niekoho iného) požičať a následne po rokovaniach časť dlhu, možno aj celý odpustiť. Dlh ostane na našich pleciach, nemecké a francúzske banky sa postavia na nohy, a všetko bude fajn ... Nebude, dúfam, že nie sme takí sprostí, hoci somárov a pätolízačov máme v politike dosť.
V tejto súvislosti ešte jeno zaujímavé konštatovanie - ohrozené banky nechcú navyšovať svoj kapitál výhradne zo súkromných zdrojov, ale uvažujú o predaji svojho majetku. I to o niečom hovorí - vlastníci bánk, ktoré dnešný stav spôsobili, nechcú za jeho následky niesť zodpovednosť, a chcú ju preniesť na plecia iných. Ako totiž pomôže banke, ktorej akcie sa pohybujú na úrovni 60% hodnoty, keď sa zbaví vlastného majetku ? Nemá to žiadnu logiku.
Verdikt v prípade Grécka ?
Keďže sa nehľadá žiadne skutočné riešenie súčasnej krízy, musíme si zvoliť takých politikov, ktorí využijú všetky dostupné možnosti, aby Slovensko nemuselo participovať na pôžičke pre Grécko, a to aj za cenu nepríjemných následkov. Ak ju totiž pripustíme, čakajú nás oveľa horšie časy v prípade Talianska či Španielska.