Nenechajme sa fackovať
Často sa pri téme eurovalu stretávam s názorom, že musíme sa pridať a prejaviť solidaritu, lebo čerpáme miliardy z eurofondov, teda platieb bohatých krajín, ako je Nemecko, či Francúzsko. Najčastejšie tak argumentujú ľudia, ktorí pri požiadaní, aby predložili konkrétne čísla len zmĺknu, a na niečo sa vyhovoria - najčastejšie nedostatok času, či všetko je na internete. (okrídlená formulácia dnešných dní) Pravdou však je, že prínos eurofondov sa nedá vyčísliť, lebo zásluhou gumenných zákonov nie je prístup ku všetkým potrebným informáciam.
A tak môžeme vychádzať len z toho, čo dostupné je. Tak, ako má minca dve strany, má ich aj každý vzťah. Na jednej strane sú eurofondy a pridelené prostriedky, na druhej sú príjemcovia. Problémom Slovenska je, že ak sa opýtame na podmienky, za akých príjemcovia čerpajú zo štátneho rozpočtu financie (formou dotácií a podobne), obvykle sa dozvieme údaje o malých a bezvýznamných firmách, či živnostníkoch. Nikdy však nie sú úplne zverejnené údaje o tzv. investoroch, čiže veľkých príjemcoch. Väčšinou s odvolaním na obchodné tajomstvo a iné nezmysly, keďže verejné financie sú z tohoto právneho odôvodnenia vyňaté.
A tak sa zjaví v médiách správa, že na Slovensko prichádza spoločnosť XYZ, ktorá zriadi 1000 pracovných miest. Čo však správa obvykle neobsahuje, je presné vyčíslenie, koľko táto spoločnosť dostane za svoj príchod na Slovensko (čiže dotácia), ako dlho bude mať daňové prázdniny, aké sú jej záväzky voči Slovensku po skončení zvýhodneného obdobia a samozrejme aj povinnosti, či sankcie v prípade nedodržania zmluvy. Ak požiadate na základe infozákona o sprístupnenie informácií, obvykle dostanete dokument, ktroý pripomína stavbu tunela pri Žiline - množstvo začiernených riadkov, vždy tých, ktoré môžu poskytnúť skutočný obraz situácie. Dokonca mám známeho právnika, ktorému na jeho žiadosť poslali zmluvu, kde sa dali prečítať len mená zmluvných strán, predmet zmluvy, dátum jej uzatvorenia a osoby, ktoré ju podpísali. Ostal v nemom úžase - všetko ostatné bolo začiernené.
Vrátime sa teda k spoločnosti XYZ. Zriadila tisíc pracovných miest, a podľa tvrdenia štátu priniesla investíciu v hodnote 2,7 miliardy SK. Pekné číslo, nie ? Ale len do chvíle, kým sa na scéne neobjaví zlá duša (slovensky človek, ktorého vyliali z kšeftu a navyše nedali, čo sľúbili), a z pomsty neprihrá niekoľko, síce neoficiálnych, ale informácií. A tá sa pri pive prekecne, zrejme zámerne, že síce spoločnosť doniesla investíciu v hodnote bezmála troch miliárd, ale -
- dostala zdarma pozemky, nie stavebnú, ale obvykle ornú pôdu
- štát jej postaví kompletnú infraštruktúru (cesty a podobne)
- daňové prázdniny na desať rokov
- príspevok na zriadenie pracovných miest vo výške 4 mld. SK
Bum !!! Ďalšia facka priletí, keď sa dozviete, že významnou súčasťou "investície" spoločnosti je - duševné vlastníctvo. Zlatým klincom programu, či skôr do truhly, je konštatovanie, že zmluva neobsahuje žiadny záväzok spoločnosti, ktorý by ju na určité obdobie viazal zostať na Slovensku po skončení daňových prázdnin. Výsledok príchodu "investora" ? -
- zničená poľnohospodárska pôda
- nulový príjem do štátnej pokladnice
- 1000 pracovných miest, ktoré vlastne zaplatili daňoví poplatníci
- neistota, čo bude po 10 rokoch
- bezcenný nehnuteľný majetok, obvykle škaredé plechovice, nepoužiteľné na iný účel
Samozrejme, spoločnosť je zahraničná, možno nemecká, francúzska, alebo cyperská (to v tom najhoršom prípade), prípadne niekde z Ázie. A nakoniec zistíte, že vás niekto fackuje darom, ktorý si oblúkom vzal späť. Ba, zobral oveľa viac, než vám daroval.